Jiří Navrátil
| Jiří Navrátil | |
| český prekladateľ, publicista a významný skaut | |
 Jiří Navrátil (2015) | |
| Narodenie | 10. september 1923 Lipsko, Nemecko |
|---|---|
| Úmrtie | 16. január 2017 (93 rokov) Praha, Česko |
JUDr. Jiří Navrátil (* 10. september 1923, Lipsko – † 16. január 2017, Praha) bol český prekladateľ, publicista a významný český skaut, ktorý zažil všetky tri zákazy Junáka – českého skauta a jeho obnovenie. Bol členom protinacistického odboja a aktívne sa v máji 1945 podieľal na pražskom povstaní. V roku 1949 sa zúčastnil spolu s ďalšími skautmi, napr. Dagmar Skálová, nepodareného pokusu o protikomunistický prevrat, za ktorý bol odsúdený na 20 rokov odňatia slobody. Niekoľko rokov strávil v Jáchymove, kde pracoval v uránových baniach. Neskôr bol kvôli chorobe presunutý inam. Bol prepustený na amnestiu v roku 1960.
V roku 1968 sa podieľal na znovuobnovení skautingu v Česko-Slovensku. Pri tretej obnove skautingu v roku 1989 sa stal členom Ústrednej rady Junáka. V roku 1992 bol zvolený za starostu, od začiatku tisícročia až do svojej smrti bol prvým zástupcom starostu Junáka – českého skauta.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v rodine významného českého diplomata v nemeckom Lipsku, kde jeho otec pôsobil vo funkcii československého konzula.[1]
Čoskoro po Jiřího narodení však bol povolaný späť na Ministerstvo zahraničných vecí do Prahy.[1] Od 3. triedy, kedy bol otec preložený ako konzul do Stuttgartu, navštevoval mladý Jiří v Nemecku dva roky waldorfskú školu. Kvôli češtine sa sám neskôr vrátil do Česko-Slovenska a všeobecnú školu dokončil na Durychově námestí v Prahe. Gymnázium študoval v Bučoviciach na Morave, kde žil u príbuzných, a po návrate otca do Prahy prestúpil na Reformné reálne gymnázium Dr. Edvarda Beneša.[2]
V roku 1937 sa cez svojho spolužiaka zapojil do skautského hnutia. Najprv sa stal členom 4. a potom aj 2. oddielu Zväzu skautov a skautiek ČSR, ktorý viedol spisovateľ Jaroslav Foglar.[2] Po zákaze skautingu v roku 1940 fungoval Jiřího oddiel v ilegalite ako dorast Klubu českých turistov.
Po maturite na reálnom gymnáziu nastúpil Jiří Navrátil do kancelárie firmy zaoberajúcej sa autobusovou dopravou, ktorej riaditeľom a spolumajiteľom sa medzitým stal jeho otec. Niektorí ľudia z vedenia firmy, medzi nimi aj jeho strýko František Holub, boli zapojení do odbojovej činnosti a po ich odhalení Nemci podnik zabavili.
V roku 1944 zatklo Jiřího Navrátila a ďalších skautských vedúcich Gestapo. Za pomoci morzeovky sa im však podarilo dohovoriť, ako budú vypovedať, a väčšina z nich nakoniec neskončila v koncentračnom tábore – Jiří bol napríklad zaradený do pracovných oddielov Organizácie Todt. Čoskoro však utiekol a až do konca vojny sa skrýval. Pritom sa plne venoval ilegálnej činnosti a v máji 1945 sa aktívne zúčastnil Pražského povstania.[3]
Od roku 1945 študoval na právnickej fakulte, ale po protestnom pochode vysokoškolákov na Hrad 25. februára 1948 bol ako činovník Junáka zo štúdií vylúčený. Zúčastnil sa aj potlačeného protikomunistického povstania: na jar roku 1949 ho vyzvala skautská činovníčka Dagmar Skálová, aby zmobilizoval starších skautov. Tí mali pôsobiť ako spojky pri Protikomunistickom puči pripravovanom vojenskou skupinou Praha-Žatec. Veliteľom povstania mal byť, vtedy už zatknutý, generál Karel Kutlvašr. Tajná polícia však celú akciu od začiatku pozorne sledovala a 17. mája 1949 (pôvodne plánovaný dátum povstania) večer takmer všetkých skautov pozatýkala. Následné výsluchy v Ruzyni prebiehali podľa „osvedčených“ metód – bitie, vydieranie, psychický teror. Opäť vďaka morzeovke a ďalším skautským „praktikám“ sa však zatknutým podarilo utajiť skutočné množstvo zapojených skautov a rozsah činnosti. V auguste 1949 s nimi komunisti usporiadali „skautský proces“. Jiří Navrátil dostal trest 20 rokov žalára za vlastizradu.
Po skončení procesu ho spoločne s ďalšími skautmi previezli do jáchymovských uránových baní.[2] Sprvu boli umiestnení na Vykmanově a neskôr pracovali na Rovnosti. Okamžite tu založili Roverský kmeň Rovnost, ktorý potom vyvíjal rozsiahlu činnosť: v lágri, kde bola zakázaná tlač a akékoľvek písacie potreby, získaval správy za pomoci vylúčených vysokoškolákov nasadených do baní, organizoval spojenie s rodinami, posielal listy, zháňal lieky, pomáhal spoluväzňom v zlom psychickom stave, organizoval tajné omše, prednášky, jazykový kurz a dokonca založil „vydavateľstvo“, v ktorom vyšlo osemnásť zväzočkov vôbec prvých českých samizdatov. Po dvoch rokoch väzenia Jiří Navrátil ťažko ochorel zápalom obličiek, a preto bol odvezený do väznice v Hradci Králové, potom do Plzne na Bory a do väznice v Pardubiciach. Na Jáchymovsko sa ešte na čas vrátil, prešiel aj Mírovom, Ilavou a Leopoldovom. Z Leopoldova bol 11. mája 1960 prepustený na amnestiu.[2]
Po návrate z väzenia žil so svojimi rodičmi v Prahe a to v jednej miestnosti v Šáreckom údolí, kam ich komunisti násilne vysťahovali. V tej dobe tiež spoznal svoju budúcu manželku, dcéru spoluväzňa JUDr. Františka Váleka. V ďalších rokoch pracoval ako čistič bazénov v Parku kultúry a oddychu, potom ako pomocná sila po rôznych výstavách a v rokoch 1962 – 1968 ako údržbár. Vedľa toho sa živil prekladmi, najprv však pod cudzím menom, a potom prispieval do redakcie aktualít a zaujímavostí Československého rozhlasu. V roku 1968 sa stal členom redakcie nového týždenníka Doba.[3] V tom istom roku, keď sa nakrátko podarilo obnoviť skautskú organizáciu, bol Jiří Navrátil zvolený členom náčelníctva Junáka. Po zákaze týždenníka Doba v septembri 1969 sa živil ako tzv. voľný novinár a aj naďalej prekladal z nemčiny, angličtiny a francúzštiny. Pre nakladateľstvo Odeon preložil rad kníh. S manželkou Bělou bývali vtedy v jednej izbe v rozdelenom byte Na baště sv. Jiří, kde sa im v máji 1977 narodil syn Tomáš. Rok nato preto nastúpil do vydavateľstva Vyšehrad ako redaktor kultúrnej rubriky týždenníka Naše rodina.[3]
V decembri 1989 sa na pol roka ujal funkcie šéfredaktora denníka Lidová demokracie.[2] Zároveň sa stal aj členom ústrednej rady Junáka – zväzu skautov a skautiek ČR a vykonával v ňom funkciu zahraničného spravodajcu. V roku 1992 bol zvolený za starostu Junáka. Do roka 2016 sa účastnil s členmi Masarykova demokratického hnutia, skauty a svojou paní aktívno vzpomienkových akcí odboja proti totalitnému režimu (Mene Tekel, Milada Horáková a ďalšie) i vzpomienok na nášho prvého česko-slovenského prezidenta.
Jeho manželkou bola Běla Navrátilová, rod. Válková, dcéra spoluväzňa dr. Válka, majú spolu syna Tomáša. V roku 1989 bol zakladajúcim členom Masarykovho demokratického hnutia a až do svojej smrti členom jeho predsedníctva. Bolo radosť s ím pracovať. [4] Jiří Navrátil dlhodobo žil na Prahe 6. Zomrel po niekoľkých pobytoch v nemocnici v Prahe.
Ocenenie
[upraviť | upraviť zdroj]Jiří Navrátil je nositeľom mnohých českých a zahraničných skautských vyznamenaní – v roku 2002 mu, ako prvému z východnej Európy, udelil Svetový výbor WOSM najvyššie svetové skautské vyznamenanie Bronzový vlk.[2] Jiří Navrátil je tiež držiteľom Vyznamenania Zlatej lipy ministra obrany ČR za činnosť v 2. a 3. odboji a Medaile T.G.M. udeľovanej Masarykovím demokratickým hnutím.[3]
Bol čestným členom prístavu Modrá Flotila – Nymburk.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Jiří Navrátil (1923), ustrcr.cz
- ↑ a b c d e f Skaut Navrátil: s Foglar som sa rozišiel v zlom. Teraz vidím, že to bola chyba, lidovky.cz, 16. januára 2017
- ↑ a b c d JUDr. Jiří Navrátil (1923–2017) – Životopis
- ↑ Preclík Vratislav: Za doktorem Jiřím Navrátilem, in ČAS., časopis Masarykova demokratického hnutí, číslo 117, str. 1-4, ročník XXV., leden-březen 2017, registrace Ministerstva kultury ČR,č.7435, Registrace ISSN 1210-1648
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- JUDr. Jiří Navrátil Archivované 2016-11-09 na Wayback Machine - praha6.cz
- Celý život skautem - příběh Jiřího Navrátila - youtube.com
- Příběhy našich sousedů - Jiří Navrátil Archivované 2016-11-24 na Wayback Machine
- 20. století Jiřího Navrátila - youtube.com
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jiří Navrátil na českej Wikipédii.